Barbora Idesová: Podfarbené

Výstava pozostáva z dvoch pomyselných častí. Prvá sa venuje autorkinej zatiaľ najúspešnejšej knihe Kde je Ester N? Ide o výber šiestich ilustrácií, vďaka ktorým divák spozná jej charakteristický rukopis. Postavy, ktoré vytvára, sú masívne a väčšinou zaberajú celú plochu obrazu. Týmto dosahuje dynamiku ilustrácie a priestorovú hĺbku. Detailne sa venuje každej postave, môžeme vidieť, ako prežívajú vlastný príbeh a že na situáciu, v ktorej sa nachádzajú, reagujú každá svojím vlastným spôsobom. Postavy sú, takpovediac, vo svojej „bubline“ avšak vďaka rovnako žiarivým farbám, ktoré využíva, pôsobia ako celok a súčasť jedného príbehu. Snahu o naozajstnú izoláciu od ostatných postáv môžeme vidieť na ilustrácii v električke, kedy je Ester jediná vyfarbená postava a tým Barbora upriamuje našu pozornosť tam, kam chce, aby sme ju zamierili. Postavy aj prostredie si štylizuje a vytvára tak niekedy neproporčné osoby, ktoré však vďaka tomu vyzerajú veselo a spolu so sýtymi farbami pôsobia na diváka sympaticky. Zaujímavé je aj to, že Barbora svoje ilustrácie pre deti a pre dospelých nijako nerozlišuje, dieťa teda berie ako rovnocenného diváka. Súčasťou tejto časti výstavy je aj interaktívna časť pre diváka, keďže dve ilustrácie sú v 3D prevedení.

Súčasťou výstavy sú aj dve knihy, aby si divák mohol prezrieť ilustrácie spolu s príbehom, ktorý dopĺňajú. Prítomná nie je len detská tvorba, ale aj ukážky takpovediac vážnejšej tvorby, a to knihy básní Tanečnica na špičke. Najmä abstraktné, ale aj zopár konkrétnych čiernobielych ilustrácií vedľa poézie pôsobia intímne, jemne a étericky.

Druhá časť výstavy prezentuje trojicu autorkiných ilustrácií. Ide o silnú tému, keďže sú na nich zobrazené tri ženy, ktoré takpovediac „posúvali hranice“ svojej doby a mali odvahu tvoriť a skúmať aj v časoch, ktoré im nepriali. Hana Gregorová (1885 – 1958) bola slovenská spisovateľka, herečka a redaktorka, ktorá verejne obhajovala emancipáciu a vzdelávanie žien, organizovala prednášky, literárne salóny a aktívne sa zúčastnila aj na Svetovom kongrese žien v Paríži. Napísala knihy ako Slovenka pri krbe a knihe či zbierku próz Ženy, v ktorých oslavuje úspešné ženy. Dodnes je označovaná ako prvá slovenská feministka.

Frida Kahlo (1907 – 1954) bola kultová mexická maliarka. Jej diela sú známe pre bohatú farebnosť, otvorenosť a odvahu, s akou zobrazovala tragické udalosti svojho ťažkého života. Kvôli zdravotným problémom bola veľkú časť života pripútaná na lôžko, no aj napriek tomu ďalej tvorila a zúčastňovala sa svojich výstav. Vo svojich dielach používala tradičné mexické ľudové vzory, ktorými skúmala koncepty identity, rodu, a rasy v mexickej spoločnosti.

Izabela Textorisová (1866 – 1949) bola prvá slovenská botanička, ktorá skúmala exotické kvety a rastliny. Pracovala ako učiteľka a neskôr sa stala poštárkou, po práci sa však denne venovala samoštúdiu botaniky a rovnako sama sa naučila aj šesť svetových jazykov. Niekoľkokrát publikovala svoje skúmania v českých časopisoch, avšak zo strachu vždy len pod pseudonymom. Objavila tiež nový druh bodliaka, ktorý je na jej počesť pomenovaný Carduus textorisianus Marg. Jej herbár s viac ako 5000 druhmi rastlín a kvetov je dodnes uložený na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Táto časť výstavy je tiež drobným poukázaním na rodovú nerovnosť, ktorej čelí aj sama autorka, v odbore ilustrácie, ktorému kedysi dominovali muži. 

Malú ukážku produktov, ktoré ale pokrývajú veľkú časť Barborinej tvorby, prezentujú dva zarámované predmety. Prezentujú iný rozmer jej tvorby, a to voľnú ilustráciu. V nej sa venuje zobrazeniam žien, ktoré stavia do pozície bohýň, šamaniek či čarodejníc. Obklopené bývajú mytologicky pôsobiacimi zvieratami, rituálnymi predmetmi, zobrazeniami hudobných nástrojov, očí či slnka. Časté býva aj zobrazenie ženskej nahoty. Týmto prezentuje tému oslavy ženstva, ženu ako silnú bojovníčku vo svete bez mužov. Tieto ilustrácie nám najviac odhaľujú Barborin vnútorný svet a pôsobia veľmi slobodne a uvoľnene. Aj keď nesvietia farbami, jej charakteristický rukopis je rozpoznateľný. Zarámované predmety zavesené hneď vedľa evakuačného plánu galérie vtipne poukazujú na tenkú hranicu medzi tým, čo je a čo nie je umenie. Zasadené sú do prítomnosti postavy Ester, pretože sa v knihe pracuje s rovnakou myšlienkou.